Sninský kameň
ďaľšie miesto, kde sme toto leto zavítali bolo na východe Slovenska, konkrétne v Prešovskom kraji, v okrese Humenné. Nachádzajú sa tu významné Vihorlatské vrchy, sopečné pohorie, ktoré je známe aj vďaka Sninskému kameňu (1006 m.n.m.) Je to najnižšia Vihorlatská tisícovka z piatich a zároveň aj ľahko dostupná.
I keď sa nachádza v okrese Humenné, dostala názov podľa Sniny asi preto, že je k nej bližšie (7km na juho-východ). Je najvýraznejšou dominantou okolia a mohutne sa vypína juhovýchodne od obce Zemplínske Hámre nad jazerom Morské oko.
Keď sa pozrieme trošku do histórie tohto kameňa tak sa na jeho vzniku podieľala hlavne sopečná činnosť. Do konečnej podoby ho však vymodeloval mráz a voda. Skladá z dvoch samostatných skalných brál a to plošne menšieho ale vyššieho Malého Sninského kameňa (1 006 m n. m.) a nižšieho ale plošne väčšieho Veľkého Sninského kameňa (998 m n. m.). Ich priemerná výška je 20m. Ich šírka je miestami len 5 – 15m. Názvy teda nedostali podľa ich výšky, ale podľa dĺžky a to konkrétne Veľký Sninský kameň má približne 180m a Malý približne 70.
Patrí medzi vyhľadávané turistické atrakcie na Slovensku. Na vrcholové plošiny oboch častí Sninského kameňa sa dostanete pomocou železných rebríkov. Na Veľkom kameni stoji kríž, ktorý má celkom divokú históriu od posvätenia biskupom až po zničenie vandalmi ešte v 50. rokoch. Súčasný kríž to tiež neminulo a pár krát bol zhodený do rokliny. Teraz tam ale pevne stojí a dúfajme, že aj vydrží, lebo vandali do prírody nepatria. Na Malom kameni sa zasa nachádza návštevná kniha, kde môžete zaznamenať do histórie svoj výstup.
Ak ste ešte nepočuli o Vihorlatských vrchoch, tak je na čase sa ísť tam pozrieť. Patria do chránenej krajinnej oblasti Vihorlat a od 2007. roku aj do Svetového prírodného dedičstva UNESCO Vihorlatský prales. Dôvodom zápisu boli zachovalé bukové pralesy s vyše 240-ročnými exemplármi. Vrch Sninský kameň zároveň patrí do lokality Morské oko, ktorá je územím európskeho významu sústavy Natura 2000. Na našej ceste dole sme sa zastavili aj tu a je to naozaj obrovské jazero s množstvom krásnych miest. Je zároveň naše 3. najväčšie jazero s rozlohou 13,8 ha.A prečo patrí Sninský kameň do toľkých chránených oblastí? Je botanicky významnou lokalitou, keďže tu žije množstvo rastlín, ktoré inde nenajdete. Kým severná strana Sninského kameňa je na rastlinstvo chudobná, južná strana ponúka neobyčajnú mozaiku tých najrôznejších rastlinných druhov od rias cez lišajníky, paprade až po vzácny rozchodník ročný. Žijú tu aj vzácne živočíšne druhy ako napríklad salamandra škvrnitá, skokan štíhly, rosnička zelená a domácich návštevníkov neprekvapia ani stopy vlka.
Síce je to až 5. najvyšší vrch Vihorlatských vrchov, je to rozhodne vrch s najkrajším panoramatickým výhľadom. Otvára sa Vám pohľad do doliny Cirochy, na mesto Snina a jeho okolie, na hlavný hrebeň i bočné hrebene Vihorlatských vrchov. Západným smerom dovidieť na Slanské vrchy s najvyšším vrchom Šimonka (1 092,0 m n. m.). Na východ zasa dovidíte na Ukrajinu a Poloniny a za veľmi dobrého počasia vidno aj Vysoké a Nízke Tatry.
Prístup na Sninský kameň je veľmi dobrý a núkajú sa Vám až 3 trasy. A to od Sninských rybníkov, od Remetských Hámrov a od Zemplínskych Hámrov. My sme zvolili tú tretiu alternatívu a zo zastávky Zemplínske Hámre, Lom sme sa vydali po zelenej na Rovienky. Podarilo sa nám to nejako záhadne skrátiť neznačenou cestičkou v lese, ale dostali sme sa tam kde sme mali. Z Rovienok už vedie modrý turistický chodník na Sninský kameň z ktorého sa viete dostať dole Sedlo Tri Table. Tam máte možnosť pokračovať dole do Hámrov alebo si spraviť výlet k Morskému oku, čo určite odporúčame ak na to máte čas. Je to len zhruba 30min zachádzka. Ak sem ale nechcete, stačí pokračovať po žltej ďalej do Zemplínskych Hámrov.TIP: Keď skončíte s turistikou a hlavne teda v lete, keď je nádherne teplo, odporúčame sa ísť schladiť na Sninské rybníky. Je to veľmi príjemné prírodné kúpalisko, ktoré ponúka aj rôzne možnosti občerstvenia a relaxu.
Zatiaľ ďakujeme a pokračujeme ďalej...
Z+M
