Slovenský raj - Prielom Hornádu
Ahojte,
po dlhšej dobe sa znovu ozývame a hneď na začiatok prajeme všetko dobre do nového roka 2020! Hlavne zdravie, lásku a veľa túr a nachodených kilometrov :)
Po vianočnom a novoročnom papkaní sme sa vybrali trošku rozhýbať telo do prírody. Voľba padla na Slovenský raj a to konkrétne Prielom Hornádu. Treba hneď na začiatok povedať, že Slovenský raj je nádherný v lete, keď je plný zelene a života, ale o nič menej krajší nie je ani v zime, pod bielou snehovou prikrývkou.
My sme mali štastie a akurát pár dni pred našou návštevou začalo snežiť a preto sme mali krásny zážitok. Keby bola zima silnejšia, tak by sme mali možnosť spoznať nádhery Hornádskeho prielomu aj priamo z jeho hladiny. Počas mrazov, keď Hornád úplne zamrzne je totiž možné sa po ňom bez problémov pohybovať, prechádzať, korčuľovať alebo bežkovať. No na taký jav si budeme musieť ešte počkať, keďže zima začala tento rok trošku neskôr (ak vôbec sa to dá nazvať zimou).
Začnime teda popisom trasy - začali sme našu túru na Čingove o 8:45 ráno. Na Troch kráľov ráno bolo ešte na parkovisku pri penzióne Lesnica všetko zavreté a nikde ani duše a preto pri teplote -7C sme sa vybrali po modrej značke ďalej smerom na Biely Potok, ústie. Po zimnej zasneženej krajine sa veľmi dobre šlo a keďže sme nikoho počas cesty hore nestretli, bolo to fakt super. Dostali sme sa pod Tomášovský výhľad a ďalej pokračovali po modrej. Nasledovalo menšie stúpanie do kopca, lebo sme sa potrebovali dostať na hrebeň a ku Kláštorisku. Po zasneženom chodníčku a občas aj zľadovatelých skalách sa nám trošku šmýkalo, ale nebolo to také strašné a bez problémov sme sa dostali až hore. Akurát pred vyhliadkou Čertova sihoť sa nám ukázalo na chvíľu aj slnko a jeho lúče cez stromy v lese tvorili naozaj krásne divadlo. Ani sme to nečakali a pred nami sa otvoril krásny pohľad na Vysoké Tatry a tiež Kráľovu hoľu. No a ten pohľad z vyhliadky bol tiež bez slov. Mali sme šťastie na naozaj jasný a pekný deň.
Cesta nás ďalej viedla na Kláštorisko, kde sme natrafili na pozostatky starého kartuziánskeho kláštora a zavretú malú krčmičku. Ktovie, či to tam počas sezóny nejak žije, ale teraz tam bolo ticho, bez duše. Na Kláštorisku sme vymenili modrú za červenú a vydali sa na ďaľšiu zastávku Letanovský mlyn. Akurát tu na tomto mieste sme stretli aj prvého turistu.
Pred nami je asi najzaujímavejšia časť trasy a to stupačky pod Mlynom. Šlo sa veľmi fajn, i keď niektoré boli zľadovatelé ku stene a pod našimi nohami ten ľad pukal, čo bol veľmi nepríjemný zvuk. No aj tak sme si to veľmi užili a stretli cestou daľší pár. Po stúpačkách sme sa už len napojili na trasu, ktorou sme šli aj hore a to pod Tomášovským výhľadom a ďalej ku Čingovu. V sviatočný deň na obed sme už postretávali viacej turistov a prechádzkarov, my sme však boli radi, že sa už blížime k cieľu po celom dni chôdze.
Dokopy sme prešli 15km a to za necelých 5h, čo je asi fajn výkon po snehu a s krátkymi zastávkami. Túto trasu som síce v lete nikdy neabsolvovala, no každopádne v zime je to úplne niečo iné a úplne nový zážitok. Ak sa na túto trasu vydáte tak ako my, odporúčame sa zastaviť na obed alebo čaj v penzione Lesnica, kde je veľmi milý personál a úžasne tam varia.
Tohto roku to bola naša prvá túra a bola to aj jedna z našich prvých spoločných zimných túr. Ale keďže sme sa mali tak super, povedali sme si, že si to určite zopakujeme. Dúfame, že sme aj Vás inšpirovali sa ísť pozrieť vonku do prírody aj v zime a niekde sa nabudúce stretneme. :)
Ak nie môj sloh, tak dúfam, že fotky Vás vonku z bytu určite dostanú :)
Zatiaľ ahojte.
Z+M
