Slovenský raj - Dedinky
Ahojte,
po dlhšej dobe sme znova aj tu, na blogu. Trvalo nám trošku dlhšie pochodiť viacero túr a spísať zážitky, ale postupne začnú pribúdať nové výlety.
Keďže sme začali Slovenským rajom, tak ešte v ňom zostaňme. Túto zimu bolo ozaj pekné počasie a dalo sa chodiť na krásnu turistiku aj v tomto období. Aj na takú komplikovanejšiu, ktorú by ste si mohli myslieť, že zvládnete len v lete (na mysli mám stupačky a rebríky, áno).
Pár víkendov sme strávili v raji zo Spišskej strany a tentokrát sme sa rozhodli ísť trošku ďalej, obísť to z Dediniek a prejsť aj tieto chodníčky.
Bolo krásne sobotné ráno, slniečko svietilo a nám sa ľahšie vstávalo i keď dosť skoro ráno, lebo sme sa mali na čo tešiť. Na pláne sme mali ľahšiu prechádzku, ktorú by sme dali rýchlo a pohodlne. Vybrali sme si Zemjarsku roklinu - Geravy.
Zejmarská roklina je sprístupnená tiesňava v južnej časti Slovenského raja vytvorená tokom, ktorý steká z planiny Geravy. Potok, ktorý ňou preteká, ústi do Hnilca pod osadou Mlynky - Biele Vody. Jeho hlavným zdrojom je výdatná vyvieračka Zejmarská studňa.
Potok vytvára niekoľkostupňovú sústavu vodopádov pomenovanú na počesť kpt. Jána Nálepku (hrdina z bojov v Rusku počas 2. svetovej vojny), ktorý pôsobil v osade Biele Vody ako učiteľ. Tiesňavu sprístupnili členovia Horskej služby roku 1963.
Je to stredne náročná okružná túra. Tiesňava Zejmarská roklina je síce krátka, ale zato obohatená výstupom po rebríkoch, stúpačkách a reťaziach a vyžaduje si zvýšenú opatrnosť, hlavne keď je mokro a šmykľavo. My sme mali štastie na naozaj pekné a teplé počasie a po rebríkoch sa dalo veľmi ľahko prejsť.
Prechod tiesňavou je jednosmerný, môže sa ísť len proti toku potoka. Ostatné časti trasy prechádzajú pohodlným terénom po lesných cestách a chodníkoch, pestrou južnou časťou Slovenského raja. Túra je vhodná pre všetkých turistov, najnáročnejším úsekom je prechod tiesňavou, ktorá je súčasťou rovnomennej národnej prírodnej rezervácie.
Naša trasa začínala pri hoteli vedľa Palcmanskej Maši a po červenej a svahu na značku Zemjarska roklina ústie, kde sa naša cesta stala zaujímavejšou. Tu sme vstúpili do lesa a po modrej stúpali tiesňavou až hore na Geravy ku chatke. Aj v lete aj v zime sú tu zvieratká, ktoré sa potešia každej pozornosti. Dole sme sa už len držali zelenej značky, ktorá nás povedľa starého vleku doviedla až dole ku zamrznutej Palcmanskej Maši.
Po zamrznutom Hornáde sme sa teda tento rok neprešli, ale zato po Maši to bolo super. Okrem nás tam bolo aj dosť bežkárov, takže ľad bol naozaj hrubý.
To bol náš asi posledný zimný výlet v Slovenskom raji a už si počkáme na teplejšie dni, kedy sa vyberieme znova spoznávať ďaľšie chodníčky.
Peknú sobotu prajeme.
Z+M
po dlhšej dobe sme znova aj tu, na blogu. Trvalo nám trošku dlhšie pochodiť viacero túr a spísať zážitky, ale postupne začnú pribúdať nové výlety.
Keďže sme začali Slovenským rajom, tak ešte v ňom zostaňme. Túto zimu bolo ozaj pekné počasie a dalo sa chodiť na krásnu turistiku aj v tomto období. Aj na takú komplikovanejšiu, ktorú by ste si mohli myslieť, že zvládnete len v lete (na mysli mám stupačky a rebríky, áno).
Pár víkendov sme strávili v raji zo Spišskej strany a tentokrát sme sa rozhodli ísť trošku ďalej, obísť to z Dediniek a prejsť aj tieto chodníčky.
Bolo krásne sobotné ráno, slniečko svietilo a nám sa ľahšie vstávalo i keď dosť skoro ráno, lebo sme sa mali na čo tešiť. Na pláne sme mali ľahšiu prechádzku, ktorú by sme dali rýchlo a pohodlne. Vybrali sme si Zemjarsku roklinu - Geravy.
Zejmarská roklina je sprístupnená tiesňava v južnej časti Slovenského raja vytvorená tokom, ktorý steká z planiny Geravy. Potok, ktorý ňou preteká, ústi do Hnilca pod osadou Mlynky - Biele Vody. Jeho hlavným zdrojom je výdatná vyvieračka Zejmarská studňa.
Potok vytvára niekoľkostupňovú sústavu vodopádov pomenovanú na počesť kpt. Jána Nálepku (hrdina z bojov v Rusku počas 2. svetovej vojny), ktorý pôsobil v osade Biele Vody ako učiteľ. Tiesňavu sprístupnili členovia Horskej služby roku 1963.
Je to stredne náročná okružná túra. Tiesňava Zejmarská roklina je síce krátka, ale zato obohatená výstupom po rebríkoch, stúpačkách a reťaziach a vyžaduje si zvýšenú opatrnosť, hlavne keď je mokro a šmykľavo. My sme mali štastie na naozaj pekné a teplé počasie a po rebríkoch sa dalo veľmi ľahko prejsť.
Prechod tiesňavou je jednosmerný, môže sa ísť len proti toku potoka. Ostatné časti trasy prechádzajú pohodlným terénom po lesných cestách a chodníkoch, pestrou južnou časťou Slovenského raja. Túra je vhodná pre všetkých turistov, najnáročnejším úsekom je prechod tiesňavou, ktorá je súčasťou rovnomennej národnej prírodnej rezervácie.
Naša trasa začínala pri hoteli vedľa Palcmanskej Maši a po červenej a svahu na značku Zemjarska roklina ústie, kde sa naša cesta stala zaujímavejšou. Tu sme vstúpili do lesa a po modrej stúpali tiesňavou až hore na Geravy ku chatke. Aj v lete aj v zime sú tu zvieratká, ktoré sa potešia každej pozornosti. Dole sme sa už len držali zelenej značky, ktorá nás povedľa starého vleku doviedla až dole ku zamrznutej Palcmanskej Maši.
Po zamrznutom Hornáde sme sa teda tento rok neprešli, ale zato po Maši to bolo super. Okrem nás tam bolo aj dosť bežkárov, takže ľad bol naozaj hrubý.
To bol náš asi posledný zimný výlet v Slovenskom raji a už si počkáme na teplejšie dni, kedy sa vyberieme znova spoznávať ďaľšie chodníčky.
Peknú sobotu prajeme.
Z+M
