Rankovské skaly
Ahojte,
už keď sme pri tých skalách, dajme ešte jednu túru na vyhliadku, ktorá sa nachádza v Slanských vrchoch nad obcami Herľany a Rankovce. Ide o Rankovské skaly s vyhliadkou vo výške 780 m.n.m.
Zo skál je krásny pohľad na údolie Torysy, Čergov, Volovské vrchy, Zemplínske vrchy a ak máte šťastie na pekné počasie, tak aj vrcholce Vysokých Tatier. V diaľke dokonca vidno aj kúsok z Košíc, konkretne železiarne. Dolu pod Vami sa nachádza prírodná rezervácia Malé Brdo, bohatá na rastlinné a živočíšne spoločenstvá a dedinka Herľany. V rezervácii platí 5. stupeň ochrany a preto by ste sa nemali pohybovať mimo vyznačený chodník, zasahovať do lesného porastu, chytať alebo loviť živočíchov a rušiť pokoj.
Z tejto dedinky sme aj my začínali našu túru a to priamo pri Herľanskom gejzíre, ktorý bol bohužial mimo erupcie (áno gejzir nestrieka ako si myslela Zuzka :D ). Práve tu začína zelená turistická značka, ktorá Vás povedie až na želané miesto.
Inak ak by ste malli záujem vidieť gejzír v plnej kráse, predpokladaný čas erupcie nájdete na stránke obce Herľany. http://http://www.obecherlany.sk/-narodna-prirodna-pamiatka-herliansky-gejzir
Po zelenej sme sa teda vydali hore krásnym lesom, bohatým na rôzne chránené rastliny a huby (neodolali sme, zopár sme si zobrali so sebou) až sme sa dostali na asfaltovú cestičku, ktorá nás viedla popri pšeničných poliach. Z tadeto sa nám otvoril krásny pohľad na skaly už zdola. Máme však ešte dosť cesty pred sebou.
Trošku sme sa obaváli či ideme správne, lebo po ceste sme šli už celkom dlho, avšak za rohom sa objavila odbočka na zelenú značku doľava okolo malého kríža. Pustili sme sa ňou hore a čochviľa sme sme vstúpili do prírodnej rezervácie. Bol to akoby začarovaný les s chodníkom, cez ktorý boli pováľané stromy a vedľa neho vytŕčali huby. Naozaj nádherná, nedotknutá príroda bez zásahu človeka. V lese je hlavným pánom jednoznačne diviak lesný, nakoľko okolie je značne poryté od tohto obyvateľa a pri troške štastia sa Vám podarí stretnúť aj rodinku diviakov a jelenicu ako nám.
Po zhruba 45 minútach cesty hore tmavým lesom, sa Vám krásne otvorí jasný a slnečný pohľad na cestu, ktorú ste akurát zdolali a je to ohromujúci koberec zelenej. Je to miesto, kde sa je naozaj čím kochať a sú tam aj dve drevené lavičky, kde si môžete doplna užiť pohľad na krásne okolie. Treba si však dávať pozor, pri menšej nepozornosti hrozí nebezpečenstvo úrazu, hlavne mimo vyhliadky.
Cestou dolu sme stretli veľa hubárov s košíkmi, ktorí veru mali čo v lese zbierať. Škoda však, že väčšina hríbov bola zhnitých a poškodených či veľmi vlhkým prostredím alebo škodcami.
Každopádne, táto túra je určite vhodná aj pre menej zdatných turistov a hlavne je to nádherná prechádzka rezerváciou, kde si môžete vychutnávať pokoj a kľud vôkol Vás a nakoniec kochať sa na to všetko aj zhora. Veď posúďte sami z fotiek, či to stojí za to a dajte nám vedieť feedback na instragram, stačí keď použijete #kdesmeesteneboli alebo nás rovno tagnite @kde_sme_este_neboli a my sa na to veľmi radi pozrieme :)
Ďakujeme a zatiaľ čaute.
M+Z
už keď sme pri tých skalách, dajme ešte jednu túru na vyhliadku, ktorá sa nachádza v Slanských vrchoch nad obcami Herľany a Rankovce. Ide o Rankovské skaly s vyhliadkou vo výške 780 m.n.m.
Zo skál je krásny pohľad na údolie Torysy, Čergov, Volovské vrchy, Zemplínske vrchy a ak máte šťastie na pekné počasie, tak aj vrcholce Vysokých Tatier. V diaľke dokonca vidno aj kúsok z Košíc, konkretne železiarne. Dolu pod Vami sa nachádza prírodná rezervácia Malé Brdo, bohatá na rastlinné a živočíšne spoločenstvá a dedinka Herľany. V rezervácii platí 5. stupeň ochrany a preto by ste sa nemali pohybovať mimo vyznačený chodník, zasahovať do lesného porastu, chytať alebo loviť živočíchov a rušiť pokoj.
Z tejto dedinky sme aj my začínali našu túru a to priamo pri Herľanskom gejzíre, ktorý bol bohužial mimo erupcie (áno gejzir nestrieka ako si myslela Zuzka :D ). Práve tu začína zelená turistická značka, ktorá Vás povedie až na želané miesto.
Inak ak by ste malli záujem vidieť gejzír v plnej kráse, predpokladaný čas erupcie nájdete na stránke obce Herľany. http://http://www.obecherlany.sk/-narodna-prirodna-pamiatka-herliansky-gejzir
Po zelenej sme sa teda vydali hore krásnym lesom, bohatým na rôzne chránené rastliny a huby (neodolali sme, zopár sme si zobrali so sebou) až sme sa dostali na asfaltovú cestičku, ktorá nás viedla popri pšeničných poliach. Z tadeto sa nám otvoril krásny pohľad na skaly už zdola. Máme však ešte dosť cesty pred sebou.
Trošku sme sa obaváli či ideme správne, lebo po ceste sme šli už celkom dlho, avšak za rohom sa objavila odbočka na zelenú značku doľava okolo malého kríža. Pustili sme sa ňou hore a čochviľa sme sme vstúpili do prírodnej rezervácie. Bol to akoby začarovaný les s chodníkom, cez ktorý boli pováľané stromy a vedľa neho vytŕčali huby. Naozaj nádherná, nedotknutá príroda bez zásahu človeka. V lese je hlavným pánom jednoznačne diviak lesný, nakoľko okolie je značne poryté od tohto obyvateľa a pri troške štastia sa Vám podarí stretnúť aj rodinku diviakov a jelenicu ako nám.
Po zhruba 45 minútach cesty hore tmavým lesom, sa Vám krásne otvorí jasný a slnečný pohľad na cestu, ktorú ste akurát zdolali a je to ohromujúci koberec zelenej. Je to miesto, kde sa je naozaj čím kochať a sú tam aj dve drevené lavičky, kde si môžete doplna užiť pohľad na krásne okolie. Treba si však dávať pozor, pri menšej nepozornosti hrozí nebezpečenstvo úrazu, hlavne mimo vyhliadky.
Cestou dolu sme stretli veľa hubárov s košíkmi, ktorí veru mali čo v lese zbierať. Škoda však, že väčšina hríbov bola zhnitých a poškodených či veľmi vlhkým prostredím alebo škodcami.
Každopádne, táto túra je určite vhodná aj pre menej zdatných turistov a hlavne je to nádherná prechádzka rezerváciou, kde si môžete vychutnávať pokoj a kľud vôkol Vás a nakoniec kochať sa na to všetko aj zhora. Veď posúďte sami z fotiek, či to stojí za to a dajte nám vedieť feedback na instragram, stačí keď použijete #kdesmeesteneboli alebo nás rovno tagnite @kde_sme_este_neboli a my sa na to veľmi radi pozrieme :)
Ďakujeme a zatiaľ čaute.
M+Z
