Prosiecka a Kvačianska dolina
Ahojte,
sme tu opäť a dnes sa znova pozrieme do Chočských vrchov, konkrétne na krásne okolie dediniek Prosiek a Kvačany. Práve medzi nimi sa nachádzajú jedny z najnavštevovanejších a najkrajších dolín na Slovensku, Prosiecka a Kvačianska dolina.
Začnime teda Prosiekom, dedinkou pri Liptovskom Mikuláši, kde na jeho konci začína krasová dolina. Nachádza sa v Chočských vrchoch, ktoré pretína od severu na juh. Vytvoril ju potok Prosiečanka a má celkovú dĺžku 3,5 km. Je hlboko zarezaná medzi masívy Lomna a Prosečného (1 372 m). Celou dolinou vedie modrý turistický chodník, celkom nenáročný, obohatený rebríkmi, reťazami a lávkami cez skaly a potok.
Začína sa pri tzv. Vrátach a v strednej časti sa dolina rozširuje do poľany Polhora. Pri prechádzke touto dolionu neustále križujete dno potoka a môžete si v okolí trasy všímať eróziou vymodelované skalné útvary a bralá. Niektoré z nich majú staré ľudové zaujímavé názvy - Medveď, Sova, Ťava, Jánošík, atď. Na niektorých miestach si môžete všimnúť aj zbytky kamenného dláždenia ešte ako pozostatok cesty. Dolina bola v minulosti prejazdná pre furmanské vozy a pre obyvateľov Prosieka, ktorí obhospodárovali lúky na Svorade (trávnatá plošina za horným vyústeným doliny) a vodili si z tade seno dolinou do obce.
Prosiecka dolina patrí do národnej prírodnej rezervácie aj vďaka svojej bohatej faune a flóre. Nachádzajú sa tu viacej druhov horcov alebo enciánov a koncom leta aj plesnivc alpínske. Z fauny tu žije pôvodné živočíšstvo, ale na pozorovanie je náročnejšie. Tým, že toto miesto je také populárne a prejde dolinou kopu turistov, zvieratka sú skryté hlboko v lese. Preto je najlepšie a najprospešnejšie nenápadné a tiché správanie sa, ako všade v prírode a v lese, kde sme my ľudia iba návštevníci.
Turistický chodník pokračuje na spomínanej trávnatej plošine Svorad do obce Veľké Borové. Nachádzajú sa tu pekné chalúpky a po ceste aj zopár bufetov, kde Vám ponúknu občerstvenie. Ak chcete ísť celú trasu aj cez Kvačiansku dolinu, tak Vás čaká ešte dlhá cesta a teplá chutná polievočka Vám iste dobre padne. Veľké Borové je dedinka, ktorá Vám zaroveň na tejto trase oddelí Prosiecku od Kvačianskej doliny. V tej Prosieckej ste si mohli poloziť po rebríkoch a schodíkoch, pozrieť vodopád v Červených pieskoch a krásne rozhladne po okolitých skalnatých tvaroch a hrebeňoch ako napr. Vidová. V tej Kvačianskej Vás čaká síce menej rebríkov, ale zato tiež veľa vyhliadok, skalných útvarov a známe mlyny. Poďme však postupne.
Kvačianskou dolinou preteká potok Kvačianka a tiež ňou vedie turistický náučný chodník s viacerými zastávkami. Táto dolina sa tiež kedysi hojne využívala ako stará vozová cesta vedúca dnom doliny a tvoriaca jediné spojenie obcí Veľké Borové a Huty „so svetom“.
Prvá zastávka po Veľkom Borovom je Ráztocký vodopád (výška 8m). Dá sa na neho odbočiť z Oblazov, zastávke na turistickom chodníku a ďalej pokračovať po neznačkovanej trase rovno k nemu. Vedie tadeto cestička do osady Jóbova Ráztoka, kde žije známy ľudový rezbár pán Smutniak, o čom hovorí aj tabuľa na začiaktu tiesňavy.
Najznámejšie miesto doliny sú určite Mlyny Oblazy, kultúrna pamiatka s úžasnou históriou. Od roku 1980 pamiatkári začali tieto skvosty vidieckej architektúry zachraňovať a dnes sú úž úplne zrekonštruované, dokonca jeden z nich je aj v prevádzke.
Horný mlyn – gejdošovský, bol postavený v 1. polovici 19. storočia obcou Sviňarky, dnes Malé Borové a dnes tu môžeme pozorovať zrekonštruované mlynské zariadenie, ako aj pozostatky zo starej histórie mlyna.
Dolný mlyn - brunčiakovský bol postavený obcou Veľké Borové v rovnakom čase. Sú na ňom dve kolesá, ktoré poháňali nie len mlynské zariadenia ale aj starý typ píly. Dnes si túto pílu môžeme pozrieť v rekonštruovanom stave.
Tzv. “Tretí mlyn” predstavovala furmanská krčma, v ktorej žil krčmár Maťuga. Mnohí sa ešte dnes pamätajú, ako sa tu zastavovali po občerstvenie. V roku 1944 však ustupujúci fašisti krčmu podpálili a dnes nájdeme sotva jej základy.
Po mlyne pokračujete ďalej menším stupaním do kopca, kde Vás čakajú vyhliadky Malý Roháč, Veľký Roháč, výhľad do priepasti Kobyliny a skala s ľudskou podobou - Jánošikova hlava.
Dolina skrýva naozaj veľa histórie a príbehov. Na náučnom chodníku nás obzvlášť zaujal jeden z čias II. svetovej vojny. Píše sa tam, že po potlačovaní Slovenského národného povstania nastalo v okolí úplné bezprávie a o živote a smrti rozhodovali bezstresne tí, čo mali zbrane. Pred Vianocami 1944 na mieste vyhliadky Kobylny nemeckí vojaci zavraždili sestry Guttmanové z Hút. Boli to židovské ženy vo vysokom veku a ich telá boli zhodené do doliny.
Poďme však späť do prítomnosti. Po poslednej zástavke prídete do ústia doliny, do Kvačian. Ak ste si auto nechali v tej Prosieckej tak Vás ešte čaká min. hodinové šlapanie späť. Trasa nie je veľmi jednoduchá, je tam mierne stúpanie a po celodennom šlapaní veru, že máte dosť. Len pre predstavu - celý okruh má zhruba 20km a preto únava je na mieste. Logickejšie riešenie by bolo teda nechať auto v Kvačanoch a ráno si vyšlapať cestu do Prosieka. Začiatok okruhu je lepší práve z tadeto, i keď obe doliny sú obojsmerné.
Stretli sme ale aj pár rodín s deťmi, ktorí išli celú trasu ako my a zvládli to v podobnom čase, takže je to len o vôli. Tú mali aj iní turisti, ktorí si napr. šlapali cestičku z Kvačian ku Mlynu s detským kočíkom. Treba povedať, že tá túra nie je taká "vychádzková" ako okolo Štrbského plesa a treba premyslieť s akým vybavením pre deti sa tam vybrať.
Každopádne, náš tip na nadchádzajúci víkend je určite aj toto miesto. Užite si pekné jarné dni a uvidíme sa neskôr. :)
Z+M
sme tu opäť a dnes sa znova pozrieme do Chočských vrchov, konkrétne na krásne okolie dediniek Prosiek a Kvačany. Práve medzi nimi sa nachádzajú jedny z najnavštevovanejších a najkrajších dolín na Slovensku, Prosiecka a Kvačianska dolina.
Začnime teda Prosiekom, dedinkou pri Liptovskom Mikuláši, kde na jeho konci začína krasová dolina. Nachádza sa v Chočských vrchoch, ktoré pretína od severu na juh. Vytvoril ju potok Prosiečanka a má celkovú dĺžku 3,5 km. Je hlboko zarezaná medzi masívy Lomna a Prosečného (1 372 m). Celou dolinou vedie modrý turistický chodník, celkom nenáročný, obohatený rebríkmi, reťazami a lávkami cez skaly a potok.
Začína sa pri tzv. Vrátach a v strednej časti sa dolina rozširuje do poľany Polhora. Pri prechádzke touto dolionu neustále križujete dno potoka a môžete si v okolí trasy všímať eróziou vymodelované skalné útvary a bralá. Niektoré z nich majú staré ľudové zaujímavé názvy - Medveď, Sova, Ťava, Jánošík, atď. Na niektorých miestach si môžete všimnúť aj zbytky kamenného dláždenia ešte ako pozostatok cesty. Dolina bola v minulosti prejazdná pre furmanské vozy a pre obyvateľov Prosieka, ktorí obhospodárovali lúky na Svorade (trávnatá plošina za horným vyústeným doliny) a vodili si z tade seno dolinou do obce.
Prosiecka dolina patrí do národnej prírodnej rezervácie aj vďaka svojej bohatej faune a flóre. Nachádzajú sa tu viacej druhov horcov alebo enciánov a koncom leta aj plesnivc alpínske. Z fauny tu žije pôvodné živočíšstvo, ale na pozorovanie je náročnejšie. Tým, že toto miesto je také populárne a prejde dolinou kopu turistov, zvieratka sú skryté hlboko v lese. Preto je najlepšie a najprospešnejšie nenápadné a tiché správanie sa, ako všade v prírode a v lese, kde sme my ľudia iba návštevníci.
Turistický chodník pokračuje na spomínanej trávnatej plošine Svorad do obce Veľké Borové. Nachádzajú sa tu pekné chalúpky a po ceste aj zopár bufetov, kde Vám ponúknu občerstvenie. Ak chcete ísť celú trasu aj cez Kvačiansku dolinu, tak Vás čaká ešte dlhá cesta a teplá chutná polievočka Vám iste dobre padne. Veľké Borové je dedinka, ktorá Vám zaroveň na tejto trase oddelí Prosiecku od Kvačianskej doliny. V tej Prosieckej ste si mohli poloziť po rebríkoch a schodíkoch, pozrieť vodopád v Červených pieskoch a krásne rozhladne po okolitých skalnatých tvaroch a hrebeňoch ako napr. Vidová. V tej Kvačianskej Vás čaká síce menej rebríkov, ale zato tiež veľa vyhliadok, skalných útvarov a známe mlyny. Poďme však postupne.
Kvačianskou dolinou preteká potok Kvačianka a tiež ňou vedie turistický náučný chodník s viacerými zastávkami. Táto dolina sa tiež kedysi hojne využívala ako stará vozová cesta vedúca dnom doliny a tvoriaca jediné spojenie obcí Veľké Borové a Huty „so svetom“.
Prvá zastávka po Veľkom Borovom je Ráztocký vodopád (výška 8m). Dá sa na neho odbočiť z Oblazov, zastávke na turistickom chodníku a ďalej pokračovať po neznačkovanej trase rovno k nemu. Vedie tadeto cestička do osady Jóbova Ráztoka, kde žije známy ľudový rezbár pán Smutniak, o čom hovorí aj tabuľa na začiaktu tiesňavy.
Najznámejšie miesto doliny sú určite Mlyny Oblazy, kultúrna pamiatka s úžasnou históriou. Od roku 1980 pamiatkári začali tieto skvosty vidieckej architektúry zachraňovať a dnes sú úž úplne zrekonštruované, dokonca jeden z nich je aj v prevádzke.
Horný mlyn – gejdošovský, bol postavený v 1. polovici 19. storočia obcou Sviňarky, dnes Malé Borové a dnes tu môžeme pozorovať zrekonštruované mlynské zariadenie, ako aj pozostatky zo starej histórie mlyna.
Dolný mlyn - brunčiakovský bol postavený obcou Veľké Borové v rovnakom čase. Sú na ňom dve kolesá, ktoré poháňali nie len mlynské zariadenia ale aj starý typ píly. Dnes si túto pílu môžeme pozrieť v rekonštruovanom stave.
Tzv. “Tretí mlyn” predstavovala furmanská krčma, v ktorej žil krčmár Maťuga. Mnohí sa ešte dnes pamätajú, ako sa tu zastavovali po občerstvenie. V roku 1944 však ustupujúci fašisti krčmu podpálili a dnes nájdeme sotva jej základy.
Po mlyne pokračujete ďalej menším stupaním do kopca, kde Vás čakajú vyhliadky Malý Roháč, Veľký Roháč, výhľad do priepasti Kobyliny a skala s ľudskou podobou - Jánošikova hlava.
Dolina skrýva naozaj veľa histórie a príbehov. Na náučnom chodníku nás obzvlášť zaujal jeden z čias II. svetovej vojny. Píše sa tam, že po potlačovaní Slovenského národného povstania nastalo v okolí úplné bezprávie a o živote a smrti rozhodovali bezstresne tí, čo mali zbrane. Pred Vianocami 1944 na mieste vyhliadky Kobylny nemeckí vojaci zavraždili sestry Guttmanové z Hút. Boli to židovské ženy vo vysokom veku a ich telá boli zhodené do doliny.
Poďme však späť do prítomnosti. Po poslednej zástavke prídete do ústia doliny, do Kvačian. Ak ste si auto nechali v tej Prosieckej tak Vás ešte čaká min. hodinové šlapanie späť. Trasa nie je veľmi jednoduchá, je tam mierne stúpanie a po celodennom šlapaní veru, že máte dosť. Len pre predstavu - celý okruh má zhruba 20km a preto únava je na mieste. Logickejšie riešenie by bolo teda nechať auto v Kvačanoch a ráno si vyšlapať cestu do Prosieka. Začiatok okruhu je lepší práve z tadeto, i keď obe doliny sú obojsmerné.
Stretli sme ale aj pár rodín s deťmi, ktorí išli celú trasu ako my a zvládli to v podobnom čase, takže je to len o vôli. Tú mali aj iní turisti, ktorí si napr. šlapali cestičku z Kvačian ku Mlynu s detským kočíkom. Treba povedať, že tá túra nie je taká "vychádzková" ako okolo Štrbského plesa a treba premyslieť s akým vybavením pre deti sa tam vybrať.
Každopádne, náš tip na nadchádzajúci víkend je určite aj toto miesto. Užite si pekné jarné dni a uvidíme sa neskôr. :)
Z+M
